Postsedliaci

Už v predpredaji kniha Postsedliaci od Juraja Buzalku zaznamenala nadštandardný úspech. Nečudo, tento predpredaj hodnotím z hľadiska mestského kníhkupectva, kam radi chodievajú intelektuáli. Chceme si poradiť s rurálnejšími časťami našej krajiny. Trošku ju prevychovať, integrovať do svojho rozmýšľania – no a tu niekde sa začína náš problém s vnímaním sedliakov a vidieka.

Vidiek. Sám teraz skúšam voľné asociácie a do fantázie sa mi ako nožom vrývajú Kukučínovia, Figuľky a Králi. Môžem si za to sám, lebo predstavy o týchto plochách našej krajiny si masírujem presne takouto tvorbou. No a potom nezriedka podnikám rôzne výjazdy po Slovensku a vtedy prídem do kontaktu s tým pravým, skutočným vidiekom.

Futbalové šály a slovenské zástavy v krčmách, kde sa Rómovia hromadne označujú „cigáň“, homosexuáli „buzerant“ a kde vážna, alkoholom rozpumpovaná tvár vie stíchnuť, keď sa v televíznych novinách objaví Fico či Uhrík. Ak vkročíte s ukrajinskou alebo inou vlajkou, v lepšom prípade ste slniečkar, v horšom máte okamžite vypadnúť. Tu musíte byť neutrálni, nevytŕčať, nemať extravagantné reči a počúvať (hej, stále hovorím o tej krčme). No a idú správy – chcete či nechcete, vidíte, že takéhoto človeka práve oslovili a zmagnetizovali politici, ktorých zase nenávidíte vy. Ale kdeže, nie je to silný výraz.

Celý článok si môžete prečítať na tomto odkaze:  
https://medziknihami.sk/clanky/postsedliaci/